Tip na výlet: Beskid Sadecki alebo kvalitná hrebeňovka u susedov

Toto pohorie je známe skôr pre pohraničných bikerov z okolia Starej Ľubovne. A určite mi dá každý za pravdu, že sa tu dá kvalitne zajazdiť.

Nechýbajú náročné stúpania, pekné výhľady z hrebeňa a nájdu sa aj technickejšie pasáže smerom dole. Všetko len pár km od hraníc.

Konečne je priaznivé počasie aj vo vyšších polohách, mala byť pekná slnečná nedeľa s teplotami okolo dvadsiatky a tak sme si dohodli výjazd do tohto pohraničného pohoria. Každý z nás z iného kraja. Tatry, Turiec a okolie Košíc, no keď je chuť a samozrejme hlavne čas, dajú sa dohodnúť aj takéto výjazdy aj napriek vzdialenostiam. Veď Slovensko nie je až tak veľké.

Ráno o 8 prišiel po mňa Laci z Martina, osobne sme sa spoznali na časovke v Bystričke, dovtedy len sledovanie sa na Strave. Martinky, Fatra, má to tam super na jazdenie. Kopce má rád, tak si určite na výjazde budeme rozumieť. Naložili sme môj bike do kufra a mohli sme pokračovať do cca 30 km vzdialenej Ľubovne. Zraz sme si dali okolo pol 9. Fero z Košíc - celodenky, výjazdy s 5 000 výškovými, to je jeho. Osobne sme sa tuším stretli na košickom Singletrack maratóne. Čakal nás už pri Lidli na parkovisku, no nakoniec sme zvolili miesto na parkovanie v blízkosti železničnej stanice.

Zahriať sa prvým stúpaním na hraničnú Eliášovku

Vykladáme biky, je celkom teplo, vziať bundu? Ale asi to bude blbo vyzerať, Glevo v máji v bunde a parťáci krátke/krátke. Nebudem to predsa kaziť, síce ideme do výšok nad 1 200 m, sneh tam už nie je, tak snáď bude počasie fajn. Navyše pršať nemá a na slnku nám bude možno aj horúco a v tých kopcoch, ktoré nás čakajú. Zapínam hodinky, kalibrácia waťáku, no to som nemal robiť, ikonka na hodinkách sa mi po chvíli zmení zo zelenej na červenú. Dnes bez wattov, nevadí. Stúpame smer hrad a po modrej cyklotrase do sedla Vabec. Slnko žiadne, ale je celkom príjemne. Zo sedla Vabec pokračujeme trochu po ceste, no po chvíli opäť do lesa na žlté značenie. Stúpame lesnou zvažnicou. „Ako ti závidím tých 60 kg“. No hej, smerom hore to ma výhody, smerom dole už menej. Dostávame sa na Medvedelicu (888 m) Neviem podľa čoho ten názov.

Hovoril si, že to nie je dlhé, tak hej, no ale dlho som to nešiel.

Trochu zjazdu pred stúpaním na Eliášovku. Stále po žltej. Záver dá pekne zabrať s priemerom cez 15 %. S Lacom si dáme trochu tempa, po chvíli sa žltá stáča viac do lesa a stúpa serpentínami. Počkám Fera, ktovie či by odbočil. Ja pokračujem ďalej, no nachvíľu zastanem neskôr aj ja, akosi mi v tom tempe vyschlo v ústach, mal som sa napiť na začiatku, bola by korunka. Záver na Eliášovku je pekný čučoriedkový singel. To chce fotku.



Na Eliášovke (1 023 m) dávame menšiu pauzu. Je to najvyšší vrch Ľubovnianskej vrchoviny. Nachádza sa tu drevená 20 metrová rozhľadňa. Škoda, že nie je trochu vyššia, no Tatry aj tak veľmi kvôli oblačnosti nevidno. Po hranicu sme dokopy nikoho nestretli. Za hranicou sa to hneď zmení.

Výhľady, výhľady a hlavne zalesnená príroda

Klesáme po zelenej do Obidze.

...full a teleskop robí svoje, ale asi aj tak by som na niektoré úseky nenabral odvahu.

Pekný lesný úsek, kde nechýbajú technickejšie úseky s koreňmi. Za Obidzou prichádzame na lúku, je odtiaľ pekný výhľad na Tatry, no dnes nič extra. Zrazu akosi viac turistov. Za lúkou začína stúpanie na Wielki Rogacz (1 182 m). Kvalitné rockardenové stúpanie, niečo podobné Brnčalke, len tu je to strmšie, ak podšmykne, už sa naskakuje ťažko a treba potlačiť. Úvod je šliapateľný, vyššie sa veľkosť kameňov zväčší, pribudnú tie voľné a kratšiemu tlačeniu sa nevyhne nikto z nás troch. „Hovoril si, že to nie je dlhé, tak hej, no ale dlho som to nešiel." Hore som od Laca dostal menšiu kritiku, keďže som mu povedal, že to je krátke.


Akosi chladno, bunda by sa možno aj zišla, ale zasa vždy rozmýšľať, či ju dať do zjazdu alebo nie. Tak mám aspoň pokoj. Zhruba po 100 m od smerovníka je pekný výhľad do okolia.


Čaká nás pomerne pohodový úsek väčšinou smerom dole. Všetko je tu príjemne zalesnené, nie ako u nás. Takmer sme minuli odbočku na Radziejowu, najvyšší vrch Sadeckich Beskidov.


Už keď sme tu, bola by škoda, neísť pozrieť. Tiež sa tu nachádza vyhliadková veža, no o niečo vyššia ako tá na Eliášovke. Opäť bez výhľadu na Tatry, ale tie lesy paráda. Dáme spoločnú foto, okolo rozhľadne je celkom rušno. Porobíme zopár foto a môže sa ísť dole, kde sa napojíme na hlavnú hrebeňovú trasu. Všetci sa zhodneme, že trasa zatiaľ super, Glevo, dobre si vybral.


Oddychové úseky striedajú kratšie stojky, jednou z nich je aj pomerne výživná na Zlomisty Wierch (1 224 m). Záver cez 20 %. Dnes to bude výživné, prešli sme okolo 30 km a už máme cez 1 200 nastúpaných. Dosť veterno, dočkáme sa vôbec slnka? Ale zasa nechcel by som tie stojky ísť, ak by bolo príliš teplo. K chate na Przehybe to už nemáme ďaleko. Pekná horská chata, zásoby jedla a vody ešte máme a tak ani nestojíme a pokračujeme ďalej.

Na Dzwonkowku sme sa potrápili, do Tylmanowej už fajn

Zhruba 6,5 km úsek, no potrápil ako dole, tak aj hore.

„Rower na ramieniu i po wodzie", zažartuje pani domáca.

Najprv príjemné klesanie lesom s pomerne dobrým povrchom, no neskôr sa to zlomilo do prudkého „padáka" plného kameňov a skál rôznych rozmerov a tvarov. Na 1,4 km klesneme o 220 m s priemerom 16 %. Hlavne úvod padáka mal určite cez 20 a ja radšej schádzam dole z biku a idem na pešo. Stretávam dvoch poľských turistov. „Niedobrze, niedobrze!" No hej, asi ste videli mojich dvoch parťákov predo mnou, ako to pekne zišli. Fero si zjazd poriadne užil, veď mi dal skoro 6 minút na krátkom úseku, full a teleskop robí svoje, ale asi aj tak by som na niektoré úseky nenabral odvahu. Po zjazde nasledoval technický výšľap na spomínanú Dzwonkowku.


Kamenistá zvážnica, neskôr singel a záverečná stojka. Dúfam, že už to bude lepšie a dole kopcom už tlačiť nebudem a ani žiadna brutál stojka nás už nečaká. Napájame sa na žltú cyklotrasu. Pekný lúčny hrebeň s výhľadmi do okolia, keďže stále sa pohybujeme okolo 900 m n. m. Opäť začíname stúpať, no už je to príjemnejšie stúpanie po dobrej zvážnici. Prichádzame na Jaworzynu, zrejme nejaké sedlo. Dávame občerstvovaciu pauzu. Ferovi dochádza voda, tak dúfame, že v Tylmanowej niečo objavíme. Z trasy sa dá odbočiť k nejakej vyhliadke, zhodneme sa, že už to nejdeme predlžovať a pokračujeme zjazdom po zelenej do Tylmanowej. Zjazd ubehol rýchlo, dalo sa to celkom pustiť.

Snaha vyhnúť sa hlavnej a späť na Slovensko

Prichádzame do Tylmanowej a zvolíme trasu okolo rieky, predsa nepôjdeme po hlavnom ťahu. Prejdeme zhruba 2 km a cesty koniec, most na druhú stranu ešte neexistuje. Zastavím pri jednom dome a pýtam sa, či sa tu nedá nejako prejsť. „Rower na ramieniu i po wodzie", zažartuje pani domáca. No bohužiaľ nedá, jedine naspäť a po ceste. Fero aspoň popýta doplniť vodu, ponúknu mu aj kávu, milí to ľudia.


Tak sa vraciame naspäť, Laci ešte objaví nejakú lesnú cestu a vyzerá, že by sme sa mohli niekde ďalej napojiť ďalej na cestu a vyhnúť sa nejakému úseku. Nedarí sa ale, odbočiek by bolo, tie čo sú na mape nemôžeme ani nájsť a tak nám nič neostáva, len vrátiť sa a do Kroscienka nad Dunajcom pokračujeme po ceste a ak je možnosť, tak po chodníku/„cykláku". Už by to chcelo niečím sa občerstviť, nakoniec padla voľba na zmrzlinu, aspoň miniem zloté, čo mám so sebou.


Každý dvojitú, tak snáď budem mať dosť, na cenník som nepozrel, podávam „dvacku". „24“, no nič, ešteže mám aj drobné a to som myslel, že mi ešte vydá. Ale chutilo. Takto občerstvení chutnou zmrzlinou pokračujeme ďalej, cyklochodník už je pekne široký a prichádzame do mesta Szczawnica, ľudí ako na jarmoku, no pekná trasa okolo rieky, každú chvíľu nejaký pekne kvetmi ozdobený most.


Do Jaworiek už po ceste, no aspoň premávka už je redšia. Z obce Jaworki stúpame peknou dolinou do sedla Rozdiel modrou cyklotrasou, ktorá pokračuje až na Obidzu. Vyzerá to tu ako v národnom parku. Pekne uhladená šotolina, drevené mosty na prechod cez potok tečúci dolinou a výhľady na skalné útvary. Záver je celkom výživné lúčne stúpanie. Sedlo Rozdiel je vlastne slovensko-poľská hranica.


Trochu postojíme, ja opäť jem .

...čas sme neriešili, nebolo sa kam ponáhľať.

Nechápem, ako môže niekto ísť na výjazd nalačno, prípadne otočiť dlhšiu trasu len s tyčinkou. Zo sedla Rozdiel klesáme po žltej do Litmanovej, najprv rýchly zjazd po lúke, potom po zvážnici. Chcelo by to ešte ísť niekde na kofolu, no tu samozrejme nič nenájdeme, tak valíme do Ľubovne. Už len z kopca po ceste. Zastavujeme pri salaši u Franka. Trocha ešte pokecať pri kofole o výjazde, dohodnúť nejaké plány. Najbližšie asi u Laciho pojazdiť Martinky na celý deň. Prichádzame na stanicu k autám, pekný deň za nami.

Zhodnotenie výjazdu

Naša trasa mala 94 km s prevýšením niečo málo cez 2 300 m. Strava tam hodila 2 500, nejaká veľká odchýlka oproti hodinkám. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Čistý čas niečo okolo 6 hodín, no celé nám to zabralo 8 hodín aj s občerstvovacími pauzami, fotením atď., čas sme neriešili, nebolo sa kam ponáhľať.


Trasa je dosť výživná a občasnému tlačeniu sa málokto vyhne, prípadne neísť kopce v tempe. Sadecké Beskydy majú čo ponúknuť, je to pekný kus prírody, niečo tu už mám pojazdené, no určite sa sem neraz vrátim a spíšem viacero výjazdov do jedného článku.