Zatiaľ si môžeš pozrieť reportáž z minulého ročníka.
Reportáž z podujatia
Organizátori štvrtého a zároveň posledného kola ročníka 2023 si pre endurochtivých pretekárov pripravili štyri rýchlostné skúšky s celkový prevýšením takmer 700 metrov.
Sobotnajší tréning, večerná grilovačka
Konečne sa mi podarí prísť do zázemia v tréningový deň načas. Po skúsenosti z minulého kola som si dal záležať, aby som išiel tréningové koliesko v približne rovnakej časti dňa, ako počas pretekov. Zázemie je situované pri futbalovom štadióne s veľkorysým parkovaním na neďalekej lúke a separátnym miestom na kempovanie.Poteší ma prítomnosť bufetu, čapovaných nápojov aj miesto na grilovanie. Do toho všetkého splachovacie wc s uteráčikom, mydlom aj toaletným papierom. Slovami klasika - absólutny luxus. Veď my, bikeri, sme skromný druh.
Trochu maturujeme, skúšame to cez skalu, no na brzdách stratím všetku rýchlosť.Zázemie obehané, bicykel nachystaný, vyrážame na tréning. Hneď v úvode mi kamoš varovným tónom hovorí, že určite treba brať full face prilbu kvôli novej pasáži v RS1. Kamoš jazdí dobre, veľmi dobre. Ešte som ani nevyrazil z depa a už mám „naložené" v kraťasoch. Samozrejme sa ukazuje, že sú to len kamarátske podrývačky. Hornonitrianska Enduro Séria je skvelá hlavne kvôli mixu tratí, ktoré zvládne každý mierne pokročilý jazdec.
Prvá rýchlostná skúška má členitý a skalnatý úvod. Nie je to však strmé, treba udržať rýchlosť, a tak hľadáme čo najpriamejšie stopy. Prvý rébus vyriešený, pokračujeme po rýchlom rovnom zjazde na rébusu číslo dva. Zhodnotíme, že nie je čo špekulovať, volíme „normálku”. Odvážnejší by povedali, že je to skôr „chicken lajna“. RSka končí sériou strmších prírodných zákrut s pravým enduráckym nádychom. Ani sa nenazdám a už sme dole, prvá RSka je relatívne krátka.
V druhej RSke dáme dva rozjazdy na step-up skoku, natočíme si vláčik a ide sa ďalej. Trail má vynikajúci povrch, flow a vyžehlené klopené zákruty. V druhej polovici sa charakter zmení, trať mierne naberie na sklone a v závere sa objavia prašné zákruty bez klopeniek. Treba držať dobrý balans, inak predné koleso rýchlo odchádza „do smútku”.
Tretia RSka má nevýrazný začiatok v trávnatom poraste. To sa však po pár zákrutách okamžite mení, v rýchlosti letím na pekný rockgarden. Nasleduje technické esíčko okolo skaly. Trochu maturujeme, skúšame to cez skalu, no na brzdách stratím všetku rýchlosť. Esíčko s nadbehnutím bude lepšie. Morálku nám pošteklí dvoják na konci. Nájazd je však veľkorysý, posielame ho na druhý pokus.
To najkrajšie nás čaká na záver. Drop v štvrtej RSke obzeráme už na výšľape, vyzerá, že pôjde. Aj keď má nakopaný dopad, v zápale mám pustené brzdy viac, než treba a posielam ho hlboko na rovinku. Aj zdvihy treba kŕmiť, nech nie sú hladné. Po šliapavej pasáži prichádza technická odklopená pasáž, tu treba ísť na brzdy naozaj skoro. V pretekoch budú horieť stehná, nebude to veru zadarmo. Aby toho nebolo málo, trail končí medzi úzkymi stromami a treba ísť veľmi presne.
Pred dopadom takmer zatváram oči, ale čuduj sa svete, pokračujem bez ujmy ďalej.Deň zakončujeme skvelou grilovačkou a užívame si priateľskú atmosféru. Práve atmosféra je jedinečnou súčasťou celej série, všetci sme na jednej vlne.
O popredné priečky sa pobijú štandardné mená a nás sa to veľmi netýka. Skonzumujeme relatívne rozumné množstvom čapovaného nápoja, vedieme družné debaty o bikoch a jazdení. Aj pre tieto zážitky rád chodím na preteky, na sériu v regióne Horná Nitra obzvlášť.
Nedeľné preteky
Ráno mierne prší, prašným úsekom to určite len prospeje. V hustom lese sa podklad aj tak príliš nepremočí. Naša skupina má neskorší štartový čas a my sa nemáme kam ponáhľať. Prvá RSka mi vychádza podľa plánu, darí sa mi plynulo prejsť úvodné skaly aj záverečné prírodné pasáže bez väčších chýb.Začiatok druhej RSky mi ide dobre, zastavuje ma však zhluk ľudí v spodnej pasáži. Dáma nešťastne spadla a bolo jej treba pomôcť. Bohužiaľ, pády sú súčasťou pretekania a zastaviť v prípade potreby je absolútna nutnosť (pozn. autora: po pretekoch sa zo sociálnych sietí dozvedám, že bude v poriadku).
Mierne rozhodený čakám na štarte tretej RSky. Rockgarden aj esíčko prejdem slušne, nohy púšťam na plný plyn v šliapavej pasáži. V návale povzbudenie od divákov absolútne prestrelujem slepý skok do klopenky a musím naplno stláčať brzdy, aby som sa udržal na trati.
Štvrtú RSku si dávam za odmenu. Drop triafam veľmi čisto a pred rovinatou pasážou udržujem rýchlosť v sérii krásnych zákrut. Nasleduje dlhý šprint so stúpaním na konci a ja mám nohy niekde v Olomouci. Z únavy mi asi zatemnilo myseľ, pretože absolútne netriafam stopu a zrazu nechcene skáčem drop na rovinu. Pred dopadom takmer zatváram oči, ale čuduj sa svete, pokračujem bez ujmy ďalej. Odklopenú sekciu vybrzdím na istotu a „štrikujem" bicykel pomedzi stromy. Z posledných síl vyťahujem záverečný šprint cez cieľovú čiaru.